Cnosť v plameňoch (2020)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 

Peklo sa v nebi rúca,

slasť vo mne hravo buble,

nie som pre cnosť dosiaľ súca,

vnímam ostrý hrot na krídle,

zloba mi do slúch pošepká,

poslúcha povely fanfára,

je zo mňa zákerná nevesta,

srdce do hliny zabára,

zo všetkého mi býva zle,

ožíva zhýralá panna,

odkaz visí na vetve,

umučená duša chátra,

zúfalý nárek anjelov,

uši mi zaživa trhá,

s hlučnou múzou lapenou,

umiera posledná dúha,

čiernu ružu mi podáva,

duch v znetvorenej koži,

chtivo ma hltá postava,

hoci s démonom súloži,

cítim sa fakt ako šľapka,

obcujem s mnohými druhmi,

hanba na kolena tľapká,

zúrivo vrieska tak uhni,

mám toho už plné zuby,

túžim samu seba trápiť,

a smrť na mňa dávno trúbi,

zvlieka mi nasilu šaty,

svetlica šialene horí,

keď velí mi tlupa vrahov,

vyrobené zvrhlé modly,

potreli ma krvou dračou,

cit placho skazu uhasí,

telo sa vzdáva chorobe,

myseľ držia pestré pásy,

keď mŕtvy rakvu podoprie,

zúrivá šelma ma šklbe,

a berie mi identitu,

keď sa ocitám pri vŕbe,

volajúc nádej prehnitú.

Text: Patrícia Brestovanská