Foto: Lucy Photography |
Už je to
asi mesiac,
odkedy sme
sa videli,
oslovil som
ju nechtiac,
až sa
ocitli v hoteli,
malý
nepatrný omyl,
čo nás
zviedol dokopy,
v srdciach
sa náhle rozpil,
to iba málokto
pochopí,
vzlietli
sme ako anjeli,
v objatí
radostne spočívali,
dvere za
sebou zavreli,
telá
bozkami pokrývali.
zliali sme
sa v dážď,
osud nás
vrúcne zdravil,
skúšali
opäť spolu nájsť,
zastihli
nás konflikty,
náhle mi
bola cudzia,
život bol
odrazu zložitý,
z líca
mi tiekla slza,
nepíšem
odvtedy verše,
duša
v tele trpí,
v hlave
mi stále breše,
obžierajú
ma supy,
neviem sa
jej zriecť,
bola vzácny
koral,
lúštim
význam viet,
ktorý by
čas zdolal.
Text: Patrícia Brestovanská
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára