nedeľa 1. marca 2020

Alexandra, moja milovaná (2020)

Foto: Lucy Photography 
Už je to asi mesiac,
odkedy sme sa videli,
oslovil som ju nechtiac,
až sa ocitli v hoteli,

malý nepatrný omyl,
čo nás zviedol dokopy,
 v srdciach sa náhle rozpil,
to iba málokto pochopí,

vzlietli sme ako anjeli,
v objatí radostne spočívali,
dvere za sebou zavreli,
telá bozkami pokrývali.

zliali sme sa v dážď,
osud nás vrúcne zdravil,
skúšali opäť spolu nájsť,
tajný romantický záliv,


zastihli nás konflikty,
náhle mi bola cudzia,
život bol odrazu zložitý,
z líca mi tiekla slza,

nepíšem odvtedy verše,
duša v tele trpí,
v hlave mi stále breše,
obžierajú ma supy,

neviem sa jej zriecť,
bola vzácny koral,
lúštim význam viet,
ktorý by čas zdolal.

Text: Patrícia Brestovanská 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára