Puto medzi nami (2020)

 

Gizela uprela pohľad na dátum v kalendári. Ten deň sa jej nezameniteľne vryl do hlavy. O takomto čase pred rokom sa rozviedla so svojim manželom Dušanom. S povzdychnutím sa posadila na sedačku a vrátila sa v čase do doby, kedy bola prvý raz zaľúbená. Ukončila posledný ročník na gymnáziu, keď jej vstúpil do cesty o sedem rokov starší muž. Bol to brat jej spolužiaka z triedy, ktorý sa s ňou stretol úplne náhodne. Nakoniec sa im to stalo osudné a obaja si začali byť čoraz viac sympatickí. Časom ich vzťah prerástol do hlbokého citu, kedy si jeden bez druhého nevedeli predstaviť existovať. Boli na seba tak naviazaní, až sa rozhodli, že sa vezmú. V okolí tvorili najkrajší pár a ich známi im prorokovali šťastný manželský život.  Keď mladá nevesta stála vedľa svojej prvej lásky v kostole verila, že je to už navždy. Lenže po tom, ako sa im narodila dcéra Klára, ich vzťah značne ochladol. Ľahostajný prístup zo strany Dušana a neschopnosť riešiť problémy ich celkom odcudzil.

Odetá do odrazu (2020)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 

Dievčina sivá, 
so sklenou schránkou, 
o šťastí sníva, 
s hviezdou polárnou, 

nikto ju nepozná, 
zostáva v tajnosti, 
len viera všemocná, 
v blahu sa pohostí, 

zo svetla srká,
z hnedého pohára, 
je kusom vlka, 
z tmy sa vynára, 

býva rozpoltená, 
netuší kam patrí,
volá ju ozvena, 
 a záblesk vatry, 

V závoji noci (2020)

Foto: Kyra Photography (Fcb) 

Sedím v šedom kresle,

nad knihami sklonený, 

všetky dni tak skleslé,

trávim sám bez ženy, 

nad nebom sa mračí, 

lúče skryté v tieni, 

či mi to vážne stačí, 

keď sa nič nemení, 

životom len plávam,

ako sleď v nádrži,

vzdám lichôtku maľbám,

kým ma štetec zadrží, 

bývam často stratený,

vo svojej predstave, 

ako jas v plameni, 

slabé svetlo kmitavé, 

Padám do neznáma (2020)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 

Ocitám sa v krajine,
pôvabom ma zvábili,
modré oči nevinné,
a ich dotyk motýlí,

vo svete bez klamu,
cítim sa slobodne,
tiene noci zhasnú,
keď zapálim pochodne,

akoby som patrila,
do času bez limitu,
spieva myseľ šantivá,
volá nádej ukrytú.

nechcem sa vrátiť,
prijať vieru prehnitú,
čaká ma tam zánik,
neznesiem viac ulitu,

Chaos v mojej hlave (2020)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 

Je to so mnou vážne, 
keď sa mi naskytá, 
či potláča vášne, 
mníška vínom opitá, 

na povrch sa derie, 
pýcha chlipníkov,
a žihadlo včelie, 
pod plachtou prikrytou, 

brusnicový sirup varí, 
víla v župane, 
je symbolom jari,
slnko pehavé,  

pán sa dáme dvorí, 
ozaj neochvejne, 
 a vejár v poli, 
zostal v nedozerne. 

dýka lesk vrhá,
na údolie tieňov, 
rybár chytil pstruha, 
s udicou bielou, 

Vo svete prevlekov (2020)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 

Zanikáme vo veľkom dave, 
snažíme sa byť rovnakí, 
ak niekto vybočí náhle, 
zabudne na rozprávky, 

bojíme sa byť niekým,
iným než sú ostatní,
hoci sme radi predtým,
leteli medzi oblakmi,

necháme si stále kázať, 
počúvame tie isté hlasy, 
už nám netreba padák,
náš bôľ nik neuhasí, 

dopúšťame sa omylov,
svoju dušu trestáme, 
keď s nádejou dobitou,
vetchú vieru predáme, 

vzdávame sa objatí, 
radšej chlad hostíme,
tma nás ošatí, 
ku krkavčej hostine, 

Psychóza (2020) na tému Voľno (publikované v časopise Abdon 5/2020

Foto: Lucy Photography (Fcb)

Všetci dostali voľno a nikto sa už do práce naspäť nevrátil. Pred pol rokom zomrelo na Slovensku tritisíc sto jedna ľudí. Ravinnus, bolo nebezpečné civilizačné ochorenie, ktoré spôsobilo, že starý systém úplne zanikol. Vláda nepredpokladala, že bude mať na ľudské životy taký veľký dopad. Nielen, že sa zredukovala populácia, ale veľmi utrpela ekonomika. Práve na štátnom rozpočte sa to podpísalo najviac. Prevádzky a služby nikto neriadil, podnikom človek nešéfoval, pracovnú silu nahradili stroje a ľudia zostali bez príjmu. Ten fungoval na baze mínusových a plusových bodov. Pri vyberaní jednotlivých položiek sa buď prirátali alebo odrátali. Nakupovanie podliehalo prísnym normám a určité produkty sa nemohli voliť dvakrát naraz. Mínusové body ohrozovali nadobudnuté majetky ľudí. Vybraný tovar sa zobrazil na digitálnej obrazovke, ktorá sa prepájala s oceľovým želiezkom cez laserový lúč. Všetky produkty sa nakoniec zhmotnili do fyzickej podoby.

Keď sa to Alica prvý raz dozvedela, nemohla tomu uveriť. Netušila, že nejaké ochorenie bude mať na ľudstvo v dvadsiatom prvom storočí také fatálne následky. Roky pracovala v parfumérií ako asistentka predaja a dostávala sa do kontaktu s ľuďmi na pravidelnej báze. Svoju robotu zbožňovala a nechcela sa jej vzdať za žiadnych okolností. Už sa v minulosti ocitla bez príjmu a s ťažkým srdcom si spomínala na zlú finančnú situáciu. Napriek tomu, že sa ju snažila udržať, nakoniec o ňu predsa prišla. A hoci odvtedy ubehol už nejaký čas, stále sa s tým nevedela vyrovnať. Predtým viedla úplne obyčajný život, navštevovala sa s priateľmi, chodievala z práce do kaviarni a venovala čas svojmu psovi. Práve ten bol pre ňu v tomto období veľkou oporou. Odvtedy sa všetko radikálne zmenilo. Teraz žila vo svete, aký predtým pripisovala príbehom z pera českého spisovateľa Karla Čápka. Bolo ťažké uveriť tomu, že všetko čo predtým poznala sa vytratilo. a nahradilo vymoženosťami, o ktorých  nemala ani páru. O svojom starom živote si myslela, že je trochu jednotvárny, ale aj tak ho mala rada. Teraz sa z neho vytratila rôznorodosť a každý robil to čo druhí. Mali tie isté práva, povinnosti a záväzky. Všetci žili na dlh.

Nekonečné myšlienky prerušila jej kamarátka Monika, ktorá bola z nového spôsobu života nadšená. ,,Mala by si sa na to už vykašľať. Dokedy sa tým budeš trápiť? Vieš dobre, že tým aj tak nič nezmeníš."