V súznení duší (2020)

Foto: Kyria Photography 

Celý deň hútam,
či prejdeš dverami,
a čo je pred nami,
verím len múzam.

Vidina ma súži,
lesk z očí žiari,
uprostred jari,
ležím na súši.

Tajne sa vnáram,
do tvojich perí,
nik mi neverí,
unikám dámam.

Toxický svet (2020)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 

Program sa preťažil,
všetci boli voľní, 
útes mŕtvych víl,
prehlušil zvonmi. 

Každý rok vezme, 
to čo netreba, 
veľký kus zeme, 
najmä pre seba. 

Generácia rastie, 
máva rôzne formy, 
nepozná už šťastie, 
žije život chromý. 

Mnoho sa rodí, 
pokrivene, 
a toxické ódy, 
už sú v cene. 

V zovretí času (2020) na tému Štyridsať dní to neprestane (publikované v časopise Abdon 6/2020

Foto: Lucy Photography (Fcb) 

Štyridsať dní to neprestane! Adriáne táto veta hučala v hlave ako tornádo. Za žiadnych okolností sa jej nevedela zbaviť. Prenasledovala ju ako prízrak, ktorý sa ju rozhodol strašiť. Posadila sa z postele a tackavou chôdzou vykročila ku konferenčnému stolíku. Na ňom ležalo zrkadlo vo viktoriánskom štýle. Bola to starožitnosť po jej starej mame, ktorá jej po smrti zostala. Preto ho ochraňovala ako oko v hlave. Keď sa však do neho pozrela, údivom rozšírila oči. Videla pred sebou nepríčetnú mátohu, ktorá sa držala pri živote z posledných síl. Vlasy farby medi jej viseli pozdĺž oválnej tváre ako zošúverené konáre. Tvár mala prepadnutú a jej oči vždy jasno zelené mali odtieň kalnej vody. Jej pleť bola až neprirodzene sivá a na čele sa jej robila nepekná vráska. Tlmene zhíkla pri pohľade na jemné ryhy, ktoré jej brázdili viečka. S hrôzou si uvedomila, že vyzerá ako štyridsať ročná vyžitá ženská a nie ako dvadsať štyri ročná absolventka architektúry.

Jej premenu si všimla ráno aj jej mama, ktorá vstala skôr než obvykle. Katarína už mala dve odrastené dcéry a syna v puberte, ale stále vyzerala sviežo a mlado. Ľudia sa pri spomenutí jej veku chytali za hlavu, pretože si mysleli, že si z nich strieľa. Svojim spôsobom ich chápala a preto sa im ich omyl nesnažila vyvracať. Málokto by veril, že dáma okolo päťdesiatky môže mať svoje prirodzené gaštanové vlasy a hladkú pleť ako hviezda z Hollywoodu na filmovom plátne, Predovšetkým to bolo spôsobené výbornou genetikou a zároveň zdravým stravovaním. Dokonale maskovala svoj skutočný vek a pôsobila celkom bezstarostne. ,,Vyzeráš dnes príšerne, Adriána,“ podotkla, keď si vychutnávala svoju rannú šálku kávy. ,,Ako je to už dlho, čo si bez muža?,“ vyzvedala podozrievavo. ,,Už by bolo načase si nájsť vzťah. Nemala by si byť sama.“

V cylindri pravdy (2020)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 

Ľuďom dávaš nádej, 

telom ich blažíš, 

voniaš ako Paríž, 

vo večnosti malej.

Všetci sú blázni, 

ďalej tí veria, 

ty, Matka včelia, 

už prosím zhasni.

Šach už hrajú, 

podľa tvojho hesla, 

ich viera skleslá, 

uniká raju.

Nebudem ti otrokom,

radšej ma zabi, 

pohostia sa kraby, 

v príbehu bojovnom.

Srdce ďalej láka, 

len dotyk slobody, 

hádam to pochopí, 

a už ma čaká.

V predsieni ticha,

volá ma duša, 

ťažko ma skúša, 

tá zradná pýcha. 

Som len tuláčkou,

temno ma hreje, 

pozýva na galeje, 

s vervou čudáckou.