 |
| Foto: Kyria Photography (Fcb) |
na údolie zlatisté,
osud sa hlúpo zahrával,
označil ma na liste,
duša v tele narieka,
dlho ju čosi trýzni,
bolesť v nej je odveká,
Bohovia boli prísni,
životnú cestu stráca,
žena naplnená snami,
väzní ju krutý vládca,
v šťastí jej ďalej bráni,
hlasno hrá miestny chorál,
na malý nástroj brnká,
každý kto už žiaľ zdolal,
srdce urne ponúka,
svet ma chce pálčivo skántriť,
mestečko plné tupcov,
odmietam mierový summit,
s pýchou srdcervúcou,
nasilu ma mnohí držia,
vidia vo mne ťažký jed,
sú to vlastne ešte ľudia?,
nútia ma kráčať zas späť,
roznášam samú pliagu,
davy to často tvrdia,
dôraz na cudnosť kladú,
a zazerajú z tŕnia,
chudobu mi kážu prijať,
zlámali vzdušné krídla,
chcú obsadiť celý Irak,
aby ma panika stisla,
krv steká slastne po múre,
toľko padlých obetí,
ich myšlienky tak ponuré,
čudná smrť rada osvieti,
vyhnali ma zo sadu,
za mreže drsne strčili,
démoni ma posadnú,
zahodia odev šantivý,
nikdy sa im nepoddám,
slizkým zbehom zákona,
hoci čelím nehodám,
verdikt sa viac nekoná,
bájna bytosť mi šepká,
nech stúpam až na vrchol,
nezdrží ma žiadna klietka,
hoci ma život zavrhol.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára