na prvé vety nesmelé,
kedy som povedala áno,
mnoho slov v úsmeve,
stála som odmerane,
no zvedavosť vzbĺkla,
city neboli hrané,
z tváre padla kukla,
bledé žieňa v košeli,
dlaň mi srdečne stislo,
staré strachy zhoreli,
keď temno odrazu stíchlo,
bola som z nej mimo,
prišla mi fantastická,
pozvala som ju na víno,
myseľ radostne zvýskla,
dokonale mi rozumela,
aspoň sa tak tvárila,
možno som iba chcela,
zostať detsky naivná,
v očiach mala iskru,
zdala sa byť skvelá,
zažehnala slabosť príkru,
jej zrada bolela,
chcela som lepší svet,
jej sa to fakt páčilo,
vraj mám ísť iba vpred,
a hľadieť naň spanilo,
zverila som jej plány,
na pár spoločných hodín,
ozval sa hlas známy,
nerob to už viac, prosím,
kašľala som na svedomie,
srdce predsa počúvla,
konala tak vedome,
a chytila sa kormidla,
neboli zadné vratká,
rozdala som sa celá,
sladká čokoládka,
nebolo treba veľa,
nevidela som zradnú čerň,
kŕmila sa klamlivo,
verila som v dobro len,
až vyhorelo palivo,
teraz sa zbytočne snažím,
uhasiť šialený boom,
už sa nespriatelím s každým,
dávam dnešku zbohom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára