 |
| Foto: net |
odkedy si pamätám,
ľudskému svetu neverím,
pribíja pravdu na trám,
celé roky spútaná,
duša s veľkými cieľmi,
odrezali ju od lana,
bolelo ju to veľmi,
nemala som ani štrnásť,
keď mi vybrali stranu,
podľa nich odmietla dorásť,
zvolila si cestu prázdnu,
odlomili mi jedno krídlo,
nútili ma lietať s druhým,
svetlo vôkol mňa zmizlo,
dodnes v tme iba blúdim,
ako zvláštna rekvizita,
ich plánom poslúžila,
svedomie sa tíško pýta,
či ma ukája píla,
túžili ma uzemniť,
natiahli ku mne dlane,
prestrihli mi dlhú niť,
a čakali čo sa stane,
bola som príliš krehká,
nepustila zlého draka,
zomrela nádej všetka,
všade sa smutne zmráka,
bábiky do šiat odeté,
hnala ich vášeň smelá,
učili sa o osvete,
zlé nevesty archanjela,
radi obete hostili,
ponúkli krvavé menu,
pomáhali im posily,
žiadali vzácnu cenu,
nakoniec som im ušla,
zostali stopy po biči,
chránila ma mušľa,
pachuť ju vďačne dožičí,
rodí sa vo mne karcinóm,
jeho sila ma trýzni,
zabúdam kým vlastne som,
zomreli mi drahí blížni.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára